Keďže sme skoro všetci bývalí členovia FS Trenčan, poprípade iných súborov, ktorí sa venujú výlučne folklórnemu materiálu trenčianskeho regiónu (FS Večernica...), je prirodzené, že aj pre nás bude tento materiál ťažiskový. Okrem toho, že je to jednak naša srdcová záležitosť, treba si uvedomiť, že málo súborov v celoslovenskom meradle má tance z Trenčína a okolia vo svojom repertoári. A ak aj majú alebo sa snažia vytvoriť, stráca tento tanec charakter tanca a stáva sa suchopárnou gymnastikou. Aj keď efektnou.
Našou snahou je štylizovať tieto tance tak, aby boli jednak atraktívne pre diváka a jednak sa nevytratila podstata tanca, teda vyjadrenie túžby a lásky mladých ľudí.
Konkrétne ide o tanec sellácka (na kúby) a lašunk (na dva kroky).
Tanec lašunk alebo tanec na dva kroky je tancom pomalého tempa a je preň typický motív dvojkročky, ktorá môže byť doplnená pohupom, pridupnutím, podtáčaním partnerky, krútením v páre. Tanečníci sa môžu držať proti sebe za ruky alebo v čardášovom držaní.
Najnáročnejším tancom bývala sellácka. Je to rezký tanec improvizačného charakteru. Typický je bodkovaný rytmus piesní. Tanec sa začínal privolaním partnerky ( rozkazovať sa príliš nedalo, kedže zač. 20 storočia už prevládali dychové hudby) a cifrovaním. Chlapec mohol cifrovať na mieste alebo partnerku obchádzal. Dievča mohlo tiež cifrovať, často sa točila okolo vlastnej osi a dokonca partnerovi unikala. Tým pádom ako by sa nahánali, tzv. „šálá sa“. Ďalším motívom bolo rýchle krútenie v páre a vyvrcholením tanca boli výskoky na kolená, tzv „ kĺbovky“ ; typické bolo trojité opakovanie na koniec frázy. Kto vládal mohol aj viac.
Toto pásmo hier je venované tým, ktorým môžme vďačiť za voňavý chlieb s chrumkoavou kôrkou na našich stoloch. Dnes už to berieme ako samozrejmosť zájsť do obchodu, ale kedysi to bol vytúžený výsledok mnohomesačnej práce. Hra v obrazoch prechádza celý proces od osevu jarných polí, cez žatvu, hrabačky až po zomletie múky. Práca je tu zobrazená očami naivného dieťaťa, ktoré ju napodobňuje s prihliadnutím na výdobytky modernej doby ako sú kombajn a nákladné auto.
Tanečné pásmo vypovedá o ťažkom, no krásnom živote drevorubačov v horehronskej obci Šumiac, ktorá leží pod úpätím Kráľovej hole na hornom toku rieky Hron. Popri ťažkej robote v lese si chlapi našli čas, aby si trošku zaspievali, zakrepčili a keď za nimi náhodou prišli aj ženy s proviantom, bolo o zábavu postarané.
V úvode tanca sa predstavia dievčatá s Chorovodom, sprevádzaným ťahavými ženskými spevmi. Počas chorovodu dievčatá uvijú veniec z ihličia, ktorý symbolizuje prejav ich vďaky za možnosť zárobku pri práci v lese. Nasledujú mužské viachlasné spevy a sólový tanec dvoch tanečníkov bez hudby- Čipukre, pri ktorom sa tanečníci pretekajú, ktorí z nich zatancuje čipukrové motívy lepšie.
Rozkaz tanečníka s predspevom je začiatkom k Šórovému tancu s typickými dupavými motívmi s postavením tanečníkov oproti sebe v dvoch radoch- šóroch. Neskôr sa ku chlapcom pripájajú aj dievčatá do spoločného šórového tanca. Pri tanci Do skoku, do vysoka sa páry na pomalšiu časť melódie pohybujú prešľapovaním a vychyľovaním tela zboka nabok.
V rýchlej časti sa tanečníci krútia vo štvoriciach alebo v pároch. Po zatočení sa v páre nasleduje vykrútenie dievčat a cifrovanie chlapcov. Páry sa potom pochytajú a krútia sa Do kolesa. Dievčatá sa neskôr točia v samostatnom kolese, chlapci ich poskokmi obchádzajú a cifrujú na mieste.
V závere tanca tanečníci opätovne prejdú do párového držania a tancujú Čardáš na šumiacke rezké melódie.
Dedina pri Trenčíne, ktorú lemujú kopce Bielych Karpát, a ktorá si aj v súčasnosti zachováva svoj rázovitý charakter je Horná Súča. Charakterizujú ju krásne piesne a kroje. Základom tanca je tancovanie lašunku v strednom a čardášu v rýchlom tempe. Pri tanci lašunk páry tancujú rôzne motívy dvojkročky striedané s podtáčkou a krútením v páre. V tanci čardáš je melódia v rýchlom tempe, kde používajú tanečníci predkladaný (nahadzovaný), premenný (valašský), podtáčky, vrtenie tanečnice a párové krútenie. Tancom chceme zobraziť pranie na potoku, a to ako pesnička a tanec pomáhali mladým prekonať ťažkú každodennú prácu, a popri tom ako sa zabávali, a aj špásovali.
„A narobené s celého ňňa jako koňe, bosé a tančili zme aj jenna z druhú, keď ňebolo s kím...“ (Horná Súča – Trnávka, J.Lehocký, Ľudové piesne III, 2007)
je veselý tanec z trenčianskeho regiónu. Na jeho pozadí sa odohráva príbeh matky a troch dcér, ktoré sú ostrovtipne dobýjané trenčianskymi mládencami žartovným spevom a tancom. Možno v ňom vidieť štyri tance zaľúbených párov, v ktorých tanečníci prezentujú publiku rozličné spôsoby nahovárania a zaľúbenia sa. Takýmto spôsobom vtipne predvádzajú rôzne prvky z trenčianskej oblasti, ako sú ukľakovaná, vyhadzovaná, na kúby a polka.
Obec Čierny Balog môžeme administratívne zaradiť do regiónu Horehronia, avšak čo sa týka tanečnej motiviky, štýlu a prejavu, je obec aj s jej priľahlými osadami samostatným mikroregiónom. Obce Horehronia boli v počiatkoch svojej existencie prevažne pastiersko-drevorubačské. Neskôr, s rozmachom baníctva a hutníctva, vznikali osady drevorubačské a uhliarske, ktoré zásobovali bane, hámre a maše na Horehroní základnými komoditami (drevom a dreveným uhlím) a osady, kde drevo spracovávali. Volali ich handle a obyvateľov handelcami. Handle boli biele (spracovanie dreva) a čierne (drevorubači a uhliari). Pôvodnými bielymi handlami boli obce v okolí Brezna - Bujakovo, Filipovo, Gašparovo, Pôbišovo. Centrom čiernohandelskej oblasti bol Čierny Balog s deviatimi okolitými osadami.
Čardáš z Čierneho Balogu, podobne ako aj ostatné čardáše, sa tancuje v dvoch tempách. Pomalšia časť (hudobne „duvaj“) nesie znaky novouhorského čardáša (dvojkročka, krútenie páru do jednej i do druhej strany). Dvojkročka sa tancuje v čelnom držaní zatvorenom, obidvaja tanečníci začínajú rovnakou nohou (nie zrkadlovo, ako napr. pri zemplínskom čardáši). Tanečným motívom pri krútení páru je vypérovaná chôdza (na každú štvrťovú dobu jeden krok), začína sa vnútornou nohou. Zmena smeru sa prevádza tromi pomalými poskokmi.
V rýchlejšom tempe (hudobne „estam“) tanec vykazuje znaky starších krútivých tancov:
1. predspev tanečníka
2. samostatné cifrovanie tanečníka a privolanie partnerky
3. rýchle krútenie páru
4. samostatné cifrovanie obidvoch tanečníkov
Zmena smeru v rýchlom krútení páru sa prevádza zvyčajne tromi poskokmi, pričom držanie partnerov sa nemení. Cifrovanie partnerov je individuálne, tanečnica nemusí tancovať tie isté motívy ako tanečník.
Tempo tanca sa mení podľa ľubovôle tanečníkov, zvyčajne sa však tancuje istý čas v pomalšom tempe, potom si tanečník rozkáže: „hore!“ a tancuje sa dlhšiu dobu v rýchlom tempe. Ak chce tanečník zmeniť tempo naspäť na pomalšie, jednoducho začne spievať ďalšiu melódiu v pomalšom tempe a muzika sa prispôsobí. zdroj: www.tanecnydom.sk